mackova-dilema

Rozhodol som sa ... Síce bolí a to, ale nič iné mi nezostávalo, lebo nechcel som už viac ubližovať a týrať osoby, ktoré mám nesmierne rád... Mária ... Už je tomu 5 dní, no neustále musím myslieť na Adelku :-( Lubim ju stále. Snažím sa nemyslieť na ňu a akosi "zabudnúť" a ten cit, umlčať ho. Dnes som bol v meste a stretol som ju na lavičke, mala ružové tričko, zelené okuliare a nohavice, ktoré som na nej ešte nevidel. Najprv som si nemyslel a dúfal, že to nie je ona, no keď som uvidel jej úsmev spod zelených slnečných okuliarov, došlo mi to. Bola to ona. Sedela tam s nejakým fešákom v modrom tričku ... úplne ma prepadol pocit neistoty ... ten pocit, ktorý aj rozhodol ... lubim ju, ale u Márii mám istotu, že by takto nikdy nešla .. nie, že by som jej to zakazoval alebo niečo vravel, ale jednoducho ona nie je taká, kdežto Adela je rada v mužskej spoločnosti. Som hrozne milujúci človek a preto sa bojím o toho druhého, aby mi neublížil, pretože v mojej minulosti, ak si už čítal/-a moje predošlé príspevky, som bol podvádzaný a zanechalo to na mne hlbokú psychickú jamu, kráter :-( A jednoducho mysel mi nepripustí sa zasa takto strachovať. Myslím si, že ma asi videla, určite ... šiel som stredom trávnika asi 15m od nej. Snažil som sa, aby ma nevidela a robil som sa, že pozerám len pred seba ... Mal som chuť sa na ňu pozrieť a usmiať sa, bežať za ňou, dať jej pusu, ale jednoducho hlava vraví chop sa istoty, aby si zasa nebol sklamaný :-( Ja to chápem, že sa teraz so mnou nechce ani baviť, lebo som jej ublížil, ale ona ani netuší, ako si teraz ubližujem ja, ale nepomôžem si ... asi mám nejaký psychický problém, ktorý je zakorenený v mojej minulsoti a trochu tak i v jej, lebo čo bolo bolo, ona mi o tom povedala a neviem .... mať toľko priateľov na moje pomery mi príde veľa :-( Cítim čo cítim, nuž je to tak .. chcel by som veľmi zmeniť môj postoj k tejto veci s tou dôverou, ale zatiaľ je to silnejšie ako ja .... možno časom sa s tým vysporiadam .... Lúbim ju, no najprv potrebujem vyriešiť môj problém ... no len dúfam, že už nebude neskoro ... Verím v osud... Načo by sme sa navzájom do seba zalúbili a ovedomili si veci, o ktorých ani jeden z nás predtým nezmýšlal? Určite to má nejaký dôvod ... Ja viem, že je tá pravá, len potrebujem zistiť, kde je vo mne tá chyba, že sa nedokážem usmerniť a pochopiť veci .........