mackova-dilema

Už viem, že som sa rozhodol zle ... stále ma to trápi, ale musím niesť následky za to :´-( Človek robí chyby a až keď urobí chybu, si to uvedomí. Ako sa vraví: Nezistíš, že to je chyba, dokiaľ tú chybu nespravíš a nedojde ti to. Hej, ale čo už ... Asi je to osud alebo moja hlúposť, že som si naivne myslel, resp. chcel skúsiť znovu niečo a zlepšiť to, čo už dávno skončilo ... taký pocit, skúsiť niečo zmeniť, že mám tú moc, tú silu niečo zmeniť aj napriek tomu, že ja z toho nič nemám, jednoducho si len niečo dokázať a to ma asi dohnalo k tomu rozhodnutiu. Nechcem nič unáhliť, možno sa zasa mýlim, už som sám zo seba mimo :´-( Semester za mnou, konečne trochu voľna, tak budem konečne venovať aj trochu energie čítaniu sveta, čítaniu seba samého ... nechcem robiť nič zbrklo a robiť niečo len v domnení. Adelka má zajtra narodeniny. Dnes mi napísala a ja neviem, či jej mám povedať, čo cítim, lebo beztak som jej ublížil a netúžim po tom, ak ma už po tom všetko nemá rada (určite by som to pochopil), aby sa jej zasa niečo v hlavičke vybavilo a trápila sa pre to ... Nechcem jej ani písať... asi to je tiež z mojej strany pokus, či dokáže na mňa zabudnúť, či to bolo ozaj také silné a zanechal som v nej stopu životného partnera ... Vlastne ... celý život je hra, test, skúška. Aj keď sa zdá, že prehrávaš, stačí jeden krok, jeden hod, (ak hodíš na kocke 6tku), tak všetko sa môže úplne zmeniť ... ja som skôr taký pozorovateľ ... a to som bol iný ... Chcem vidieť, že tam hore ma má rád a chce mi dobre ... akos a hovorí ... ak je ti niekto súdený, tak ti je súdení a aj spolu budete ... nechcem sa už hnať do ničoho ... ak sa niečo vo mne zlomí, tak len pre niečo ... Len pre info .... Neprešiel deň, ba hodina, čo by som si na Adelku nespomenul a nespomenul na naše spoločné chvíle, ako sme sa spoznali, ako som sa o ňu staral, keď to prehnala s vodkou :-) Krajšieho pocitu som na srdiečku ešte nemal .. od prvej chvíle som sa cítil božsky ... Hneď od začiatku ... pri nikom som to tak rýchlo nepocítil.